na Blog.cz

................prečo to tak je......................

vždy ....vždy to tak bude...nikdy sa to nezmení.....

sklamaná...ako VŽDY.....zasa ma akurát tak okašlali....

nebaví ma to..takýto vzťah...držia ma len spomienky...

krásne spomienky. Keby môžem vrátiť čas vrátim den

kedy sme sa dali dokopy. Nikdy si nebude vážiť...nikdy

nebudem na prvom mieste....Poznáte ten pocit ked

dobre viete že už to lepšie nebude ale nemáte silu

to zmeniť? to zastaviť?.....presne tak sa cítim...

sklamaná....sedím zasa ponížená a sklamaná.....

najradšej by som si zapálila cigaretu....viem je to svinstvo

ale v stave núdze je to najlepšia kamarátka....je to

takzvaný druh recesie voči všetkému zlému a všetkým

sklamaniam....

Ďalší článok oničom...možno sa v nom niekto nájde.

Ako som už po milionty krát napísala..je to môj nega-

tívny denníček kde píšem ked som vynervačená a

smutná či sklamaná....

Nie je to nič príjemné byť druhá...tá škaredšia po ktorej sa chlapci len tak neotočia....

Dlho som sa nad takouto temou nezamýšľala..až dnes ked mi to jedna udalosť pripomenula....

V podstate som sa zmierila so svojim výzorom a už som neriešila-mám predsa na to vek ked mi ťahá na 20 :D :D som starena no čo raz darmo :D cítim sa na 17 :D.....no dneska som si znova pripomenula ten pocit že som zasa tá druhá :( ...aj pre jediného chalana ktorého milujem som bola druhá....nebola som dievča ktoré si všimol na prvý pohľad...no viem, že ma miluje..no takisto ma trápi že to tak bolo...chcela by som byť pre neho najkrajšia...len pre jediného chalana na svete som chcela byť najkrajšia.....

Všetko je super..no niekedy mi prídu na um spomienky..nemilé spomienky...možno si to všetko len nahováram a je to ilúzia ktorá ani nebola pravdou....

Vždy mi prídu na um myšlienky typu Keby...čo ak...

Nuž asi to tak všetko malo byť...niekedy mi je zo všetkého do plaču....nad sebou samou :D nad žalostným výzorom a pocitom druhosti....

Prepačte ež sa tu znova ľutujem :D ...ako som napísala aj v predchádzajúcich článkoch...blog mi slúži ako denníček...ako niečo kde si vylejem srdce....

prepáčte že sem na blog píšem len svoje negatívne pocity...ale je to taký môj denníček kde sa vypíšem zo zlých pocitov :P ....Poznáte ten pocit ked si myslíte, že je niekto váš veľmi dobrý kamarát a potom otvoríte oči a Búúúúúúúúúúúúúúúúm je to klam...ktorý ste si len vysnívali lebo ste nechceli vidieť tie záporne a negatívne veci? :P ...tak presne teraz sa tak cítim....otvorila som oči......toľko preplakaných dní,toľko zážitkov,uzmierovanie ..zrazu zistíte že je to jeden veľký FAIL...sice vás má ten človek rád...ale vy chcete aby ste boli pre neho jediným a dôležitým článkom v živote...ale aj to málo je lepšie ako nič...možno sa človek po dlhom čase potichúčku zo srdca vytratí..aj ked veľmi o tom pochybujem........

Nie som typ citovo labilného človeka. Ale cítim ako ma pomaly všetky trápenia ubíjajú a zabíjajú tú podstatu a iskru čo je v každom človeku....cítim ako sa mením na bezcitného zraneného človeka.....

Veľa problémov,bolesti....veľa rán...veľa strát.

Nevládzem....nevládzem už dalej sa usmievať a kryť všetok smútok...nevládzem sa už tváriť že všetko je ok ked to tak neni....nevládzem si stále namýšľať že ma ludia na ktorých mi záleží majú radi...že im záleží na mne takisto ako mne na nich...nevládzem sa pozerať už na to ako sa na mna VŽDY každý vykašle ked potrebujem....ironia života je, že vždy ťa ludia majúú radi len pokial im pomáhaš potom ked im je dobre už pre nich neexistuješ..tak je to aj v láske...pokiaľ človek vidí že je všetko v pohode je si vami istý...tak je najkrutejší...pokial sa bojí tak si vás cení ako ešte nikdy... Mňa už takýto život nebaví...proste som naštvaná,nešťastná a sklamaná....chcem nový život....začať odznova a nadýchnuť sa šťastia....

Prečo si človek neváži až pokiaľ nestratí? ...nuž...človek je nevďačná a sebecká bytosť..aj tak ich to trápi len preto lebo ich to bolí a nechcú trpieť..kúše ich svedomie.......a taká som aj ja...aj všetci ludia....

Prepáčte za tento trpký článok no treba aj také....citové výlevy :) ...v najbližšej dobe popridávam nejaké zaujímavé veci...dajte nejaké témy :) ? :)

Najväčšou ironiou života je asi kolíska smútku a radosti, šťastia a slz na svete. V tomto momente môže byť milion ludí šťastných a milovaných a zároveň milion nešťastných a sklamaných láskou. ....Najhoršie je ked vidíte niekoho so zármutkom v očiach a neviete ako by ste mu pomohli..najradšej by ste zobrali polovice ťarchy na seba aby to ľahšie zvládol.....takéto situácie vám pripomenú akí máte byť vďačný za svoju lásku...za človeka ktorý vás nadovšetko miluje a spravil by pre vás čokolvek.....láska je krásna..ale aj bolestivá..tak isto ako životné váhy...

Sklamanie.

Žiarlivosť....nemôžem si pomôcť ale strašne žiarlilm....korene to má v jednom sklamaní, oklamaní....neustále mám zlý pocit že ma oklamal, že znova prežijem to isté sklamanie....

Ako mám predísť žiarlivosti? ....potreujem radu...toľkokrát som si povedala...a dnes budem dobrá :D ..no jasné vždy to dopadlo práve naopak.......

Niekedy sa cítim, že mám všetky chyby sveta a nenájdem ani jednu dobrú....

Oh joj no nič :D stačilo depresívnych žvástov a teraz mi povedzte ako prázdninujete? :P